streda, 24. mája 2017

Stretnutie

Stretnutie

Staré tváre, nové zuby.
Mužom pupky pristanú, ženám nie.
Chválenkári prekrikujú skromnejších.
Každý sa tvári veselo.
Rady účastníkov sa prerieďujú.

Ale pôjdem, prečo nie?
Veď možno to bude moje posledné.
Nechystám sa ešte na druhý svet, ale ktovie?
A možno na ďalšie nepôjdem kvôli skleróze.
Dnes som vyšla na korzo a v polovičke cesty som zabudla na hlavnú vec, ktorú som mala v meste vybaviť. Postála som, zmätok v očiach, prešla zopár metrov – a hop! Nabehlo! Objednať sa ku kaderníčke.
Vybavené.

Blúzku veľkosti XXL som si kúpila už skôr.
Ešte si vyskúšať pred zrkadlom úsmev číslo 25 – a ideš!

piatok, 19. mája 2017

Egreš, či kaktus?

EGREŠ. ČI KAKTUS?

Keď dievčatko-prváčka napíše vedľa obrázku egreša KAKTUS, znamená to, že je skôr oboznámené s tropickým ovocím ako naším. Činžiakové dieťa nepozná pichľavý kríček s trpko-sladkým ovocím, ktoré som ako dieťa pomáhala oberať, hoci nerada, lebo pichliače boli drzé, zrelé egreše som jedla, ale kompót som nemala rada. Naši doma pri zaváraní každý jeden egreš pichli špendlíkom. Ťuk, ťuk, ťuk – a šup do fľaše!
Veľa práce bolo aj s ríbezľami. Tie som oberala celkom neochotne, lebo som pritom musela byť opatrná, vyzbierať systematicky celý krík, ale na zemi sa nesmel ocitnúť ani strapček. Spracovanie drobunkého ovocia tiež nebola žiadna lambáda.
Každý utorok sme mali na obed varené hovädzie mäso z nedeľnej polievky, zemiaky a ako prílohu egrešovú alebo ríbezľovú omáčku. Tak toto som fakt neznášala! A čo som ja vlastne znášala? Chudé prieberčivé dieťa, polosirota zo stredných vrstiev, veľa som jedlu celkove neublížila. Ale zjesť som to musela, nechali ma sedieť pri tanieri aj hodinu.
Kde sa to v nás berie dnes, tá nadutosť a obezita, priam odutosť? Keby sa naše deti a vnúčatá stravovali tak striedmo ako my v detstve, nebolo by medzi mladými toľko tučkov.
Rozhovor mamy s tetou Klárou: „Ta dze tota Anička? Už mušime isc na cintir.“
„Ta neznaš? Ešči nepojedla obed, šedzi pri totej muhengovej omačke, segiňatko.“

pondelok, 15. mája 2017

ŽIVOT

ŽIVOT

Krásny ako dieťa v spánku.
Nežný ako plyšový macko.
Mierny ako prímorská klíma.
Drahý ako prvá láska.

Ale keď zabolí!
Prudko, intenzívne.
Šľah korbáčom do živého!
Vtedy precitneš.
Len vtedy ho ozaj spoznáš.

X


V DEŇ KONCERTU

Všetko je iné.
Zelenšia tráva,
trilkovanie vtákov
priam trhá uši.
Šľaková káva,
mrnčanie v duši.

Nepokoj sladký
a pritom korenistý
ako cukrík pelendrek.

Tešíme sa všetci
na výsledky našej práce,
na súzvuk nástrojov,
harmóniu tónov,
konečne nám zaznejú
melódie do spevu,
„dojáky“, „srdcovky“,
umelé ľudovky.
Tuším budem bučať.



Le Onde

Super skladba.
Vlnenie mora.
Jemné, nekonečné.
Ale kde je búrka?
Náhla zmena, čierňava?

Chýba mi tá dramatickosť.

sobota, 13. mája 2017

Nové perly

Sofia si do žiackej napísala: Päťminútofky
x
Po kostole: "Babka, a do kadidla sa kadí?"
x
Pred kupovaním darčeka k jej meninám.
Ja manželovi: "Koľko vám dať peňazí na nejakú drobnosť?"
Sofia (znalecky): "Daj mu stovku papierovú."
x
Andrej nevie rýchle spočítavať, ale vie šikovne použiť kalkulačku. Tak sa stalo, že mal prvú stranu cvičných príkladov vypočítanú zle, ale druhú a tretiu stranu už bez chybičky. Nápadné bolo aj to, s akou rýchlosťou dospel vo svojej izbe k výsledkom!
Samozrejme, že to malo dohru v pracnom počítaní nahlas, sprevádzanom hojnými slzami.
x
Ešte o Ajovi: na gitare hrá veľmi pekne, podľa mňa geniálne. Ale ja som babka.

streda, 10. mája 2017

„Uletené“ názvy

„Uletené“ názvy

Ťažko chorému príbuznému do nemocnice doniesť na čítanie román Alexandra Solženicyna RAKOVINA. (začala som to čítať, vskutku deprimujúce, o zničených nádejách mladého študenta nemocnici, vykresľuje aj útlak vo vtedajšom Sojuze).

Reštaurácii dať názov „Hladomorňa“. Skutočnosť v našom meste, ale nemala dlhého trvania. Išlo sa do podzemia, po stenách boli pomaľované výjavy zo stredovekej hladomorne. Teda poviem vám, vynikajúci spôsob na odradenie človeka od jedla.

Názov baru „Predná hora“. Tuším som to tiež videla v reále. Priznám sa, samu by ma to nenapadlo.

Názov dedinského potoka „Rio Grande“.

Meno Liliputána „Karol Veľký“.

Názov dedinského pohostinstva „Las Vegas“.

Názov prímorského letoviska „Utopenec“.

Predajňa dámskej konfekcie nadmerných veľkostí s názvom „Biela veľryba.“

Názov obchodu s erotickými pomôckami pre pánov: „Postoj chvíľu“.

Cestovná kancelária s nehorázne vysokými cenami zájazdov: „Uteč od reality“.

Názov realitnej kancelárie: „Villa, snívaj svoj sen“.

Obchod s čínskymi hračkami: „Perpetuum mobile“.





utorok, 9. mája 2017

Zabúdacie perličky

Manžel nechal kľúče od garáže v garážových dverách. Upozornili nás dobrácki susedia.

x

Ja som vybrala veľké kusy bielizne z práčky - rozvešala ich, aj pekne vyschli, neskôr manžel hľadal trenky, bolo ich niekoľko na dne práčky ešte mokrých.

x

Zabudla som dať jednému decku desiatu.

x

Namiesto žiackej knižky som do hudobnej vzala notový zošit.

x

Kiežby som zabudla na príkoria zo strany niektorých ľudí! Hneď by sa mi žilo ľahšie.

x

Keby som sa tak zabudla navečerať, hneď by bola línia!

x

Až raz zablúdim a dobrým ľuďom nebudem vedieť povedať, ako sa volám a kde bývam, to len bude haluška!

sobota, 6. mája 2017

Predĺžený víkend

Predĺžený víkend

Dolce farniente.
Non allegro, un poco lente.

Pomaly jeme,
neupratujeme,
iba mierne pretrasieme
perín hory.

Nočné mory
vyhnať treba.

Ešte k tomu
trochu chleba,
lež nie ako predtým.
Babka chudne.
To sú veci!

Cítim to v páse,
nohy nebolia tak veľmi.
Pozitíva neklamné.

Stáva sa zo mňa suchár.
Ale snáď sa dožijem,
ale snáď sa dožujem
do staroby vetchej, triezvej.

Detičky ma obklopujú,
šantia, hrajú, vyvíjajú
sa.
Za to chválim
nebesá.