streda, 14. júna 2017

Júnové haiku

Bezproblémový
(hoci iba zdanlivo)
je ten teplý jún.


Bujará zeleň,
zabudnuté vyrážky,
všetko zas pučí.


Ach, a tie známky!
smejú sa, škľabia
v žiackej provokatívne.


Už aby prešli
písomky,zlé známky,stres!
More, zmy ho z nás!



Už aby prišiel
ten vrúcne vymodlený
sladký letný čas!

streda, 7. júna 2017

Na okne sieťka

Na okne sieťka


Na okne sieťka,
Na očiach beľmo,
Na srdci ťažký mrak.

Koho to trápi,
že malá muška
nevletí dnuká,
(A ona chce tak veľmo!)

Že srdce uväznené
chcelo by lietať
ako vták?


JÚN

je ťažký.
Učivo dozrieva,
pomaly ide do hlavy,
keď slnko skáče po nebi,
učenie nás už nebaví -
a predsa ešte dotiahnuť
posledné resty,
napísať
tie blbé testy,
čo na nevinných žiakov
učky nastražili,
aby nás nastrašili
a riadne ponížili,
len sem-tam pochválili.

A horúčava nástojčivo
volá: "Je jún, ty divoch!
Kašli už na školu,
poď sa vonku hrať!"

nedeľa, 4. júna 2017

Žeby konečne

pohoda?
Prekrááásny júnový deň.
Počasie pre náročných.
Pre všetky zmysly.
Krásy nevídané, netušené, nedúfané.
Deti vydarené, vymodlené.
Dovolenka na dosah.
Pomyslenie na teplučkú slanú
vodičku
šteklí zmysly.
S ešte teplým vysvedčením
naskočíme do busu
a hajdééé za obzory!

Sofia bola na koncerte "hviezda."
Bola "úžasná."
Slová v úvodzovkách, toť výroky jej učiteľky.

Aj babke patrí pochvala.

Ešte pocvičíme pieseň v Suchoňovej úprave
a pestrú skladbičku v A-dure.

V strede júna do Blavy?
Čosi nové pracovné.
Váham.
Neverím si, nechce sa mi.
Ale na druhej strane
prácu potrebujem:

- na boj s Alzheimerom
- pre pocit užitočnosti
- preto, lebo preklady ma bavia
- ako alternatívu k praniu detských vecičiek
- ako zábavu
- ako omladzovací prostriedok
- ako spôsob úniku od všednej reality
- a možno si aj trochu privyrobím.

Takže uvidíme. Rozhodne máme príjemný,
ba chvíľami až vzrušujúci
JÚN.

piatok, 19. mája 2017

Egreš, či kaktus?

EGREŠ. ČI KAKTUS?

Keď dievčatko-prváčka napíše vedľa obrázku egreša KAKTUS, znamená to, že je skôr oboznámené s tropickým ovocím ako naším. Činžiakové dieťa nepozná pichľavý kríček s trpko-sladkým ovocím, ktoré som ako dieťa pomáhala oberať, hoci nerada, lebo pichliače boli drzé, zrelé egreše som jedla, ale kompót som nemala rada. Naši doma pri zaváraní každý jeden egreš pichli špendlíkom. Ťuk, ťuk, ťuk – a šup do fľaše!
Veľa práce bolo aj s ríbezľami. Tie som oberala celkom neochotne, lebo som pritom musela byť opatrná, vyzbierať systematicky celý krík, ale na zemi sa nesmel ocitnúť ani strapček. Spracovanie drobunkého ovocia tiež nebola žiadna lambáda.
Každý utorok sme mali na obed varené hovädzie mäso z nedeľnej polievky, zemiaky a ako prílohu egrešovú alebo ríbezľovú omáčku. Tak toto som fakt neznášala! A čo som ja vlastne znášala? Chudé prieberčivé dieťa, polosirota zo stredných vrstiev, veľa som jedlu celkove neublížila. Ale zjesť som to musela, nechali ma sedieť pri tanieri aj hodinu.
Kde sa to v nás berie dnes, tá nadutosť a obezita, priam odutosť? Keby sa naše deti a vnúčatá stravovali tak striedmo ako my v detstve, nebolo by medzi mladými toľko tučkov.
Rozhovor mamy s tetou Klárou: „Ta dze tota Anička? Už mušime isc na cintir.“
„Ta neznaš? Ešči nepojedla obed, šedzi pri totej muhengovej omačke, segiňatko.“

pondelok, 15. mája 2017

ŽIVOT

ŽIVOT

Krásny ako dieťa v spánku.
Nežný ako plyšový macko.
Mierny ako prímorská klíma.
Drahý ako prvá láska.

Ale keď zabolí!
Prudko, intenzívne.
Šľah korbáčom do živého!
Vtedy precitneš.
Len vtedy ho ozaj spoznáš.

X


V DEŇ KONCERTU

Všetko je iné.
Zelenšia tráva,
trilkovanie vtákov
priam trhá uši.
Šľaková káva,
mrnčanie v duši.

Nepokoj sladký
a pritom korenistý
ako cukrík pelendrek.

Tešíme sa všetci
na výsledky našej práce,
na súzvuk nástrojov,
harmóniu tónov,
konečne nám zaznejú
melódie do spevu,
„dojáky“, „srdcovky“,
umelé ľudovky.
Tuším budem bučať.



Le Onde

Super skladba.
Vlnenie mora.
Jemné, nekonečné.
Ale kde je búrka?
Náhla zmena, čierňava?

Chýba mi tá dramatickosť.

sobota, 13. mája 2017

Nové perly

Sofia si do žiackej napísala: Päťminútofky
x
Po kostole: "Babka, a do kadidla sa kadí?"
x
Pred kupovaním darčeka k jej meninám.
Ja manželovi: "Koľko vám dať peňazí na nejakú drobnosť?"
Sofia (znalecky): "Daj mu stovku papierovú."
x
Andrej nevie rýchle spočítavať, ale vie šikovne použiť kalkulačku. Tak sa stalo, že mal prvú stranu cvičných príkladov vypočítanú zle, ale druhú a tretiu stranu už bez chybičky. Nápadné bolo aj to, s akou rýchlosťou dospel vo svojej izbe k výsledkom!
Samozrejme, že to malo dohru v pracnom počítaní nahlas, sprevádzanom hojnými slzami.
x
Ešte o Ajovi: na gitare hrá veľmi pekne, podľa mňa geniálne. Ale ja som babka.

streda, 10. mája 2017

„Uletené“ názvy

„Uletené“ názvy

Ťažko chorému príbuznému do nemocnice doniesť na čítanie román Alexandra Solženicyna RAKOVINA. (začala som to čítať, vskutku deprimujúce, o zničených nádejách mladého študenta nemocnici, vykresľuje aj útlak vo vtedajšom Sojuze).

Reštaurácii dať názov „Hladomorňa“. Skutočnosť v našom meste, ale nemala dlhého trvania. Išlo sa do podzemia, po stenách boli pomaľované výjavy zo stredovekej hladomorne. Teda poviem vám, vynikajúci spôsob na odradenie človeka od jedla.

Názov baru „Predná hora“. Tuším som to tiež videla v reále. Priznám sa, samu by ma to nenapadlo.

Názov dedinského potoka „Rio Grande“.

Meno Liliputána „Karol Veľký“.

Názov dedinského pohostinstva „Las Vegas“.

Názov prímorského letoviska „Utopenec“.

Predajňa dámskej konfekcie nadmerných veľkostí s názvom „Biela veľryba.“

Názov obchodu s erotickými pomôckami pre pánov: „Postoj chvíľu“.

Cestovná kancelária s nehorázne vysokými cenami zájazdov: „Uteč od reality“.

Názov realitnej kancelárie: „Villa, snívaj svoj sen“.

Obchod s čínskymi hračkami: „Perpetuum mobile“.