pondelok, 13. novembra 2017

EVERY DAY

Ťažko, ťažko, chvíľami bezútešne.
A tlačíš tie vrchom naložené táčky do kopca.
Tlačíš a tlačíš, vrchol nevidíš.

x

Vďačnosť malých prebleskuje
v lopote dní.
Úsmev, záblesk v očkách,
studničkách detskej duše.

x

"Sofinka, uprac po sebe, ale už!"
"Dobre, babka, veď upratujem, ale nemám sto rúk.
Pomôž mi, aspoň mi poukladaj noty!" - drzaňa malá.

x

"Andrejko, akú známku si doniesol?"
"Babka, to sa nevieš iné opýtať, len furt na tie známky?!"
Fakt som trápna.

x

Ocko sa vzorne stará.
Dedko detko, pardón, detto.
Sme traja na dvoch.
Úspech vidieť tu a tam,
hojne prerastaný krížmi.
A ty, Dora, tlač tie táčky,
fúrik-beznádej,
do kopca - a every day...

piatok, 10. novembra 2017

Boj proti HOSIP-u

Boj proti HOSIP-u

Staroba neminie mňa, ani teba. Jej prejavy sú nepríjemné, chvíľami až obludné: vrásky, vypadávanie vlasov, artróza, slabosť, ale hlavne: zabúdanie. Nie, nechcem sa mu poddať!

Vymyslela som, vlastne nevymyslela, realizovali to viacerí, ale ja som si to zaumienila: budem si písať, čo kde položím. Aspoň každodenné predmety že budem mať "ošetrené", aj činnosti, to si už dlhšie zapisujeme na tzv. "blbenku", bloček na stene. Teda píšeme tam, čo treba kúpiť, resp. urobiť.

Musím si nájsť systém na zapisovanie miesta - čo som kde položila, resp. odložila. Po pracnom hľadaní darčekov pre bratove deti a bábiky pre Sofiu ako darček za klavírne vystúpenie sa to už stalo nevyhnutnosťou.

Ešte ten zápisníček nemám, resp. mám jeden vhodný, len neviem, kde je, ale už som si zapísala na malý papierik: "zapaľovač je v mojej skrini" - rozumej medzi gaťkami. Bude ho hľadať syn-kuchár. Mal ho vo vrecku pracovných nohavíc, tie idú do prania, preto musím zapaľovač odložiť. No a ten malý papierik som si odložila do peňaženky. Voila!

Nedávno zomrel na Alzheimera jeden náš známy. Za mladi bol výborný športovec a turista. Môj syn sa kamaráti s jeho synom.

Dajme niečo veselšie: deti vidia môj problém, čiastočne tolerujú, ba niekedy sa za ten HOSIP skrývam, keď im niečo nechcem dať, poviem, že som zabudla. Beťári malí, hneď sa ponúknu, že mi pomôžu hľadať! Pokiaľ ide o maškrty, majú nesmiernu fantáziu a nájdu aj cukríky schované pred rokom. Dietky, pekné kvietky!





utorok, 24. októbra 2017

Deti

Zmýšľanie dospelých je odlišné od toho detského. Dospelí sme zbytočne ustarostení, ustráchaní, máme malé pochopenie pre zábavu.
Deti opačne.
Príklad: Ajo dvakrát prišiel cca o hodinu neskôr domov, raz zo školy, raz z hudobnej školy. Ja ustráchaná na okne, raz som mu aj išla oproti. Vysvitlo, že raz hral so spolužiakmi na školskom dvore futbal, nemali loptu, tak použili šišku, druhý raz sa na dvore ZUŠ-ky ohadzovali s kamarátom s lístím.
Aja keď pošleme so smeťami, stihne si na tráve, resp. pieskovisku kúsok pocvičiť. Rád robí hviezdy, saltá a podobné kúsky. So Sofinkou to skúšajú aj v byte na starom matraci. Mám obavy o akvárium.
Dominika je už zdravšia. V telefóne mi povedala: "Babka, už som čulšia!" Prajeme skoré uzdravenie, Dominička!

štvrtok, 12. októbra 2017

Na hojdačke

Na hojdačke

Chvíľu si hore, hneď zas dole.
Väčšinou dole -
a či v strede?
A to platí
pri chôdzi, behu,
v ľahu aj sede.

Všeobecne je to tak:
šťastie sa k starkým skláňa málo.
Svetové nápady,
záblesky šťastia,
či priazeň osudu
navštevujú mladých,
mocných a krásnych.


Včera som chvíľu myslela,
že idem naspäť do Bruselu.
Oni ma volali!
Oni ma verbovali!
Oni ma chceli!
Presne viem, kde ten úrad sídli.
Place Ambiorix,
blízko môjho prvého podnájmu.
Pekný park, fontánky,
starci na lavičkách debatujú,
okolité domy starobylé,
štýlové,
hoci s typicky špinavými záclonami.

Veď uznajte, priatelia:
junior communications specialist
- Brusel, Maastricht, Afrika.
Nie, to sa ma netýka.
Videli ste už 66-ročného juniora?

(O paličke o chvíľu?)

Tak som sa im porúčala
budem doma variť prať,
deťom zadky utierať.
Upratovať a hniesť cesto:
tam je moje miesto!

štvrtok, 5. októbra 2017

ÚTECHA

ÚTECHA
V podobe dietok
Na sklonku života,
Či na začiatku
Jesene
Kalendárnej
Aj mojej vlastnej.
Čaptavo chodíš, Anička.
Nahrbená, chodidlá kladieš od seba,
Ako starý klaun.
Keď ťa napodobnila vnučka,
Všetci sa smiali
Okrem teba.
V parku ešte tráva,
Ale aj žlté lístie.
Skvelá telocvičňa.
Ajo si kráti chvíle
Čakania pred kostolom
Saltami, hviezdami a podobne.
Sofinka je macík,
Nevie mlynské kolo,
Zato veselo šantí
A občas povie múdrosť
Múdrosť decka hraničiacu s genialitou
A mne je teplo pri srdci.


XXX

Otvorili kostol.
Spovedechtiví katolíci,
Statoční Cirkvi robotníci,
Pokorné ovečky.
Aj my sme z toho stáda.
A som celkom rada.

Katolíci utvorili rad,
Rad pri spovednici.
Andrejko šiel tam, kde nebol rad
V nádeji, že tam dôjde ďalší kňaz.
Ale kňaz nechodil,
Andrejko prešiel do pôvodného radu,
Poprosila som pani, ktorá nás videla vonku,
Či sa môže postaviť za ňu.

Medzitým Sofinka
Filozofovala v lavici
S modlitbou na perách
A knižkou pri líci,
Jej detské modlitby
Boli iste vyslyšané.
Veď boli úprimné,
Naivne dojemné,
Významovo objemné,
Lebo len dietky chápu veľkosť Božiu
A majú nádej, že ich vyslyší.

A po spovedi cukríky,
Keksíky a bábiky
Na odľahčenie chvíle.
Z vďačnosti, že sú milé.

Na zelenej tráve žlté lístie,
Ešte nie suché, čerstvo spadnuté,
Dali sa na ňom robiť kúsky
Akrobacie príchute.

Chlapec bol šťastný,
Babka dvakrát.
A Sofinka poskakovala
Ako kozliatko
Chrúmajúc zakázané
Cukríky.
Baba, budeš sa z toho spovedať!

nedeľa, 24. septembra 2017

LAMBADA

LAMBADA
a iné


Deti išli do školy.
Tančím LAMBADU!!!

X

Medzi priateľkami:
- Čo si taká dobitá?
- Ale, otec ma pristihol s Janom ako sme tancovali LAMBADU.
- A čo je na tom zlé?
- On je hluchý.

X

Andrejko:
- Školský rok veru nie je žiadna LAMBADA.

X

Na zemiakových lupienkoch bolo napísané, že vnútri môže byť bankovka. Sofinke som strčila do otvoreného balíčka 20-ku, akože tam bola už z baliarne. Bolože to radosti!
- Jéj, moja prvá dvadsiatka! Aj Vanda už raz mala 20 eur!
Ja: - Ale musíš usilovne cvičiť klavír!
Veru, nie vždy sa chce. Preto robím, čo sa dá, peniaze do dievčaťa investujem.

X

Bibíkovi som ušila mikinu a nočnú košeľu, to isté pre Sofinkinho plyšáka. Lebo Vandina babka šila šaty pre jej Barbie bábiky. (Sofia sa nehráva s Bárbinami). Stretlo sa to s veľmi pozitívnym ohlasom. Andrej macíka pravidelne prezlieka, mal byť dievčatko. Ale začína aj posilňovať, často cvičí v byte, aj na preliezkach.

X

Sofinka sa ku mne privinula:
- Babka, mám ťa rada. Viem, že ty zomrieš, ale aj tak ťa mám rada.
Premkol ma hlúpy pocit, šla som za dedom:
- Ty si dievčaťu povedal, že zomriem? Viete o mne niečo, čo neviem ja?
Dedo: - Ale nie, len som jej rozprával, že my starí zomrieme, a ona s bračekom sa budú musieť o seba postarať sami.





piatok, 22. septembra 2017

Upršané ráno

Upršané ráno

„I´m only happy when it´s rain“
- spievam si a veselo pobehujem po byte,
fakt, keď prší, môj vysoký tlak klesne na normál
a ja som šťastná.

Raňajky deťom a koláč plánujem
a úlohy po rozprávkach píšu s ockom, ktorý
má voľno – ďalší dôvod na radosť -
a upečie nám kačku,

ja budem so Sofiou hrať na klavíri a
počúvať Andreja, ako hrá
„Greensleeves“ na gitare.

Pracovitá sobota, ale milo pracovitá,
vôňu domova za Maastricht nevymením,
veď by som sa tam zožierala
sama-samučičká
a nevidela detské očičká
a nepočula ten ich ľúby štebot.
Deťúrence-vtáčence!