utorok, 6. decembra 2016

Kožuch

Beznádej strieda beznádej.
V snahe splniť svoj zimno-vianočný sen som sa dala na prehľadávanie internetových stránok s kožuchmi. Väčšinou sa mi nepáčili. Pred chvíľou ma síce zaujali dva modely „socikstyle“ - vystihli
a) môj vkus
b) pradávnu nesplnenú túžbu
Viete, čo znamená „socikstyle“? Áno, ako zo socíku. Dnes sa nenosia. Takže zamietam.
Páčili sa mi aj plášte v nejakom ženskom časopise (cca dva roky starom) u kaderníčky. Išlo o látkové plášte s extravagantnými kožušinovými goliermi. Zrejme aj vnútro mali podšité kožušinou.
Ale suma sumárom bol výber chabý, povedala by som, že ma neoslovilo takmer nič.
Keď sa tak nad tým zamyslím, kožuchy asi prestali byť „in“. V dnešnej uponáhľanej dobe jednoducho nepotrebuješ, nevynosíš, preto ho ani nechcem. Hurá, ušetrím!
Okrem toho tučná krívajúca baba v kožuchu by vyzerala ako mamutia samica. Ďakujem, nie!
Vaša Anica-mamutica

pondelok, 5. decembra 2016

Mikuláš

MIKULÁŠ
Mikulášku, dobrý strýčku,
modlím sa ti modlitbičku.
Zlož tú svoju plnú nôšku,
daj nám z darov svojich trošku.
Či koláčka makového,
Či koníčka medového.
Veď ty strýčko Mikuláš
mnoho dobrých vecí máš!

- spievavali sme ako deti horlivo. Aj moje vnúčatá pesničku poznajú. A podobne ako my nerozumejú tej „nôške“. Ja som si ako dieťa predstavovala, že je to „nôžka“, čiže malá noha, ale prečo plná? Asi že tučná. Mikuláš má byť bucľatý, no nie?

Toto píšem o pol siedmej. Jurko vypil kávu, našiel si v okne čoko a chystá sa do práce. Sofinka okolo nás drepčila už od šiestej, vylúpla si cukrík z adventného kalendára, našla balík, so všetkými sa hneď delila, ba jednu vec sa rozhodla dať pani učiteľke. Namietam, že učka je dosť „pri tele“, netreba jej sladkosti.

Andrej ešte spí. Sofiu som uložila na válendu vedľa PC a požičala jej svoj mobil.
Rozmaznané ráno.

Čo som dostala ja? Nový anti-vírusový program od uja Kasperského, ktorý som si de facto sama kúpila, aj sama nainštalovala. V okne ma čakala jedna veľká nula.

Ale nebuďme zatrpknuté. My ženy sme tu na to, aby sme robili radosť svojim blízkym. Naše miesto je pri sporáku a pri kuchynskej výlevke. Preto aj máme kratšie chodidlá než muži (aby sme sa k tej výlevke lepšie zmestili). A ešte jedna vec: súrne potrebujem nový parfém a kožuch. Musím „zatlačiť“ na Ježiška. Čo tam po Mikulášovi!

nedeľa, 4. decembra 2016

Problémy

To sú problémy?

- mám vyprať kuchynskú záclonu dnes, deň pred Mikulášom, alebo až zajtra, po otvorení balíčkov?

- bude Sofia vo štvrtok vystupovať v hudobke, keď ju obchádza nádcha?

- napíše Andrej test dobre alebo zle?

- stihnem sa dať ostrihať?

No uznajte, že oproti celosvetovej kríze v podobe tyranských vlád, stúpajúcej kriminality, neznášanlivosti medzi skupinami obyvateľstva a štátmi, hroziacemu rozpadu EÚ, hrozbe tretej svetovej vojny, sú moje problémy úplne malicherné.

Na spestrenie ponúkam niekoľko „perličiek“ zo života našich detičiek:

- Sofia (pomaly a dôrazne, so šibalským úsmevom): „Babka, päť mi-nút! Päť mi-nút ti-cho!“ (prevzala od ocka, drzaňa malá).

- syn Jurko (s úsmevom): „Nestaraj sa! Staraj sa o svoje deti, nie o moje!“

- Andrej vopred počíta slová v pripravovanom diktáte preňho, aby nepísal dlho.

- Sofia veselo lúšti krížovky v časopise „Vrabček.“

- Andrej hrá na gitare Metallicu, aj koledy.

- Sofia hrá na klavíri pesničky, skladbičky, aj koledu.

pondelok, 28. novembra 2016

Memento

MEMENTO

Cez vrstvy tuku sa ťažšie
prehryzneš k zdravému jadru.
K dávnej prapodstate.
K tomu, čo ti káže dávať,
obetovať sa pre iných.

Keď potom prídu žalúdočné ťažkosti,
ber ich ako memento zhora,
memento, že v momente
sa treba zmeniť
k tomu dávnemu,
starému dobrému
štíhlučkému ja.

Začni diétou.
Nielen tuky, sladkosti a chlast,
ale vyslovene sa vyhladovať.
Potom pokračovať
kolibríčimi porciami.

Ideme na to, sestra oslica?
Jasné, že ideme!

Večer si povieme,
ako sa nám darilo.

Fíha, tá básnička, resp. úvaha bola ako vystrihnutá z kresťanského časopisu. Pardon, nie celkom. Ledaže by si všetko to odriekanie robila z lásky k Bohu.

Len aby neostalo len pri slovách!

Slová, slová, slová …

Naplniť ich činmi, toť moja adventná úloha.

streda, 23. novembra 2016

Každodennosť

Zdravie

Asi vás to nebaví,
ale ja mám obavy.
(večná téma
pertraktovaná na staré kolená),
Asi vás to nebaví, sa vie,
že mám večné obavy
o svoje zdravie.

Deti

Holúbätá, žriebätá,
šteniatka,mláďatká!
Zlaté, milé,
krátia chvíle
staroby.
Občas priečne,
hoci driečne,
neposlušné, hlavaté,
pri úlohách zaspaté,
ale na hry – chvalabohu,
prejavujú vlohu.
V šantení sú veru NAJ.
A ty, baba, pozor daj!

Poteší ma

- pekný deň
po bolestnej noci.

- vybavená záležitosť,
aj pomalšie hoci.

- dosť bubákov na prežitie
viacej nestrovíš.
Od dobroty kury dochnú -
ty to víš.

- seriál M.A.S.H.,
sem-tam dobrá krimi,
posedím pri hrdinoch,
prežívam s nimi.

Vývoj vnúčat -
aj naše zásluhy!
Netreba hľadieť
okato na druhých.

Sú, aké sú, ľúbime ich.


pondelok, 21. novembra 2016

Nové výroky a pokroky

Nové výroky

Dominika: "Babka, NEDRAMATIZUJ!"

Sofia v reakcii na moju hlášku, že chcem hovoriť svoju obľúbenú modlitbu "Pod tvoju ochranu sa utiekame,..." pohotove vyhlási: "Tú čítam ja!" - a víťazoslávne sa zaškerí. Čoby čítať, už ju vie naspamäť! Aj celé pasáže z litánií.

Andrej, keď sa dedko išiel sprchovať: "Aby si sa páčil kočkám?" Na moje pokarhanie reagoval: "No čo, keď vy si ma stále doberáte s nejakými spolužiačkami, budem si aj ja vás!"


Andrej na moju fotku z roku 1989: "To si nemohla byť ty!" (Poznámka na okraj: Páni, aká som bola krásna! Zaľúbila som sa do seba. Viem, že mladosť sa už nikdy nevráti, ale pokúsim sa trochu schudnúť. Našťastie mi jeden zo synov povedal, že jemu sa väčšmi páčim teraz. Mám svoj fanklub!)

Sofinka sa na mňa šibalsky pozrie, sadne za klavír a bezchybne spustí skladbu, ktorá jej ešte včera nešla. Rozležalo sa jej v hlavičke.

Dominika pricupká ku mne a poprosí: "Babka, poďme hrať bábkové divadlo! Ale že tam bude vystupovať aj táto plyšová myška!" Čo mám robiť? Hlodavce neznášam, štítim sa ich a keď ich uzriem v reále, vrieskam. Moje vnučky ich milujú. Dominika: "Pozri, aký je ten potkanček milučký!" - dcéra veterinárky, ktorá robila pokusy na myšiach. Ba má aj plyšového netopiera a sovu. Sovu mám celkom rada. Ale myši a potkany nenávidím.
Decká majú gumového pavúka, ktorého mi Sofia nenápadne položí na plece. Keď to zbadám, robím sa, že ma veľmi vystrašil. Ale myška je horšia. Dievča malo pavúka v škole, dúfam, že dnes nevzala aj myš!

sobota, 19. novembra 2016

Srdce na dlani

Bravčové srdce na smotane,

uvarené mojou dcérkou, mi náramne chutilo. Je to, ľudia, tvrdý sval! Dve hodiny sa dusilo. V kuchte! Pumpa zrejme musí byť mocná.

Ľudské srdce

je podobný sval. Hádam ho mám dosť mocné. Zatiaľ slúži, bije pre mojich drahých. Tik-tak, tik-tak. Bim, bam, bim, bam.

Srdce na dlani

vám básnik podáva vo svojej prostote. A vy takto? Zneužívate? Nuž ale hádam nie!

Srdce v nohaviciach

som mala párkrát v živote. Úzkosť a strach v nočnom lese, strach pred skúškou, pred operáciou, pred pôrodom.

Medovníkové srdce

je obyčajne tiež dosť tvrdé. Nejedávala som ho. Dala do vitríny, aby mi pripomínalo darcu. Z lásky Fero, Jano, Jožo, Karol, Marián. Koľko chlapcov, toľko sŕdc.

Srdiečko moje,

ešte bi! Prežili sme biedu, prežijeme hádam aj blahobyt, no nie?