nedeľa, 22. januára 2017

Ahoj, ahoj, blogúšik

Ahoj, ahoj, blogúšik môj,
zverujem sa ti ako pubertiačka svojmu denníku.
Vieš, nemám to ľahké, ale kto z nás má? (Ak nechceš život odflákať, musíš si občas zamakať. Popritom horko zaplakať - nad ľuďmi, vecami a životom vôbec.)

Ale aj radosti je dosti. Napríklad aký je Andrej šikovný. Podľa youtube si opravil jojo, aj sa naučil niekoľko fígľov.
Ba niečo aj sám vymyslel.

Gitara mu tiež ide, robí pokroky. Sám od seba si k nej sadne a brnká a brnká a brnká. Na koncerte pekne hral: sám, aj duo so spolužiakom.

Sofinka mi urobila radosť včera, že si sama od seba zmyslela napísať domácu z matematiky. Mali zábavné príklady. Som jej len
skontrolovala. Pokiaľ ide o tú matiku, je trochu bystrejšia než Andrej, ale zas nie génius, čiže moje nádeje, že snáď bude vynikajúca
po mojej mame, sa nenaplnili. Neva, umelci nemusia mať Einsteinov mozog.



sobota, 14. januára 2017

Veselé príhody

Krúpovú polievku vie môj syn uvariť báječnú. Síce po nej prdíkmi obveseľuješ okolie, pritom až podskakuješ na stoličke, ale fajn.

x

Momentálne máme navarený za velikánsky hrniec boršču. Tiež par excellence.

x

Ajo bude mať triedny gitarový koncert. Zahrá dve skladby. Jednu sám, druhú so spolužiakom. Súbor sa zatiaľ nepodarilo učiteľke (aj keď je vynikajúca) zohrať natoľko, aby mohli spolu vystúpiť. Jeden čihi, druhý hota. Každopádne sa na koncert tešíme.

x

Včera bol piatok trinásteho. Nič strašné sa neprihodilo, naopak, Ajo priniesol jednotku z matiky, Sofia sa pekne hrala, decká mali dobrú náladu.

x

Trochu nasnežilo, čo je super, najmä pre Sofinku. Ocino ich vezme na sánkovačku.

x

Babku boleli hnáty. Čo je na tom veselé? Snáď len predstava, že každá bolesť časom pominie. Vari nie?

utorok, 10. januára 2017

Zvládla

som rannú cestu do školy s deťmi pomerne hravo. Pomohol: adrenalín vo mne, nebo nado mnou, posolené cesty podo mnou.
Síce pridávam niekoľko drobností: Ajo utekal napred, asi sa za pomalú babku trochu hanbil. Najprv vyjednával, či mu neponesiem gitaru, lebo že on má ťažkú aktovku, keď som odmietla, schytil sa a bežal sám. Sofia kráčala poslušne, aj sa pekne prezliekla, možno majúc na mysli, že im kúpim nálepky. Hja, účel svätí prostriedky.
Kožuch som si neobliekla, iba vetrovku, pracovný to odev, lebo som niesla aj Sofinke obed do jedálne. V dňoch, keď majú na jedálničku v jedle mlieko alebo syr, dodávame vlastnú stravu. Podľa mňa by to mala zabezpečiť škola, ale čo už...

Poobede pôjdem pre malú tiež, Ajo má súbor aj gitaru, príde sám. Dedo sa môže venovať svojim veciam, tentoraz nie veľmi oddychovým, ide na pohreb bývalému šéfovi.

Že to pôjde, stavme sa,
Anička to zvládne.
Radujú sa nebesá,
diablici sú na dne.
Prekonaj sám seba:
braček, sestra, kamoš i ja:
volá sa to odpravdávna
KALOKAGATIA

A keď budem úspešná,
zhodím kilá, to mi ver.
Budem zdravšia, budem štíhla,
v duši zavládne mi mier.

pondelok, 9. januára 2017

Všednodennosť

A opäť v škole. Eufória zo stretnutia so spolužiakmi. Desiata zjedená hneď cez prvú prestávku. Aj na ceste zo školy skákali Sofia s Vandou ako kozľatá.
Sofii povedal rómsky spolužiak, jeden z viacerých súrodencov: "Ty si naša sestra."
Učenie doma už bolo menej zábavné. Andrej hľadal text na cvičný diktát, presne spočítal slová, aby nebolo ani o jedno viac než norma.
Zajtra chcem ísť s nimi ja, lebo som si dala také novoročné predsavzatie. Uvidíme ako to zvládnem. Určite budem pomalá popri mladých mamičkách - vybehnúť na druhé poschodie, šup-šup poprezliekať, bozk a hajde do triedy - a potom bez úrazu po tých schodoch zliezť popri strkajúcich sa uvrieskaných deckách a dôjsť domov bez úrazu. Toť výzva jak sviňa!
Dnes má ešte tatík voľno. A ide s dievčaťom aj do hudobky.
Od zajtra budem zažívať cez synove pracovné dni adrenalín. Mám aj palice, ale do školy ich nevezmem. Bolo by to smiešne. Alebo áno, a zrážať nimi každého, kto mi bude v ceste? Pardón, čierny humor. No, uvidíme, či sa zajtra budem smiať.

nedeľa, 8. januára 2017

Pocit šťastia

Pocit šťastia

po dňoch plných beznádeje, sklamania, pocitu otrávenosti z nesplnených snov, z ustavične sa opakujúcich nezdarov, z bolesti, zo skepsy, zo splínu, sa sem-tam tam zablysnú chvíľky, keď si priam hmatateľne uvedomuješ, že toto, teraz a tu je šťastie:

Uvediem príklady z posledných dní:
- keď došla dcéra s vnučkou z Bratislavy
- keď detičky vykrajovali keksíky
- keď syn vyzdravel
- keď sa Sofia rýchle naučila novú skladbičku

Postreh: niekedy si potrebujem poležať, oddýchnuť, vyložiť nohy na tvrdý valček – a vtedy mi občas skrsnú všelijaké nápady – občas rozumné, občas bláznivé, ba čuduj sa svete, aj pedagogické postupy. Po takých chvíľkach „osvietenia“ vyskočím z postele – a plná nového elánu poď ho realizovať svoj nápad. Moja eufória sa prenesie aj na decká, vypočujú ma, a čo je najkrajšie – aj poslúchnu! Vtedy som šťastná. A keď vidím v ich učení či hraní pokrok, nešetrím slovami chvály. Moje zlaté deťúrence! Sofinka, no ty si ale šikovná! Andrej, ty to „váľaš!“ Ajo začína byť pubertálne kritický, ono sa to znesie, keď sa to pochopí, ale má ma rád, beťár jeden!

Bol tento príspevok nudný, príliš všeobecný, nič nehovoriaci? Vydržte, nabudúce prinesiem za hrsť detských výrokov, situačný humor, scénky, ktoré napísal sám život, vtipy do popuku, nuž ale hádam nepuknete, to by som nechcela.

streda, 4. januára 2017

Zimná nostalgia

Únava s vekom nesúvisí.
To len hmla vo vzduchu visí.
Pamäť sa dá trénovať.
Stačí odhodlanie mať.
Kĺby nebolia,
treba trénovať.
Život nie je na pipku,
musíš sa usmievať!
Aj napriek, aj napriek,
napriek všetkému a všetkým
ide sa bojovať!

Tak si vravím každé ráno,
bezuzdne bodrá.

Večer líham unavená,
bez nálady, chorá.

Deti

sú svieži vánok,
čistý novoročný sneh,
nádej krásy, vznešenosti,
prísľub sladkej večnosti.

Nahradia nedospaný spánok,
zmývajú každý hriech,
prečiny z ľudskej záludnosti,
zľahčujú pachuť všednosti.

štvrtok, 29. decembra 2016

Pokým dietky

Pokým dietky ešte spia

Pokým dietky ešte spia,
vychutnávaj chvíľu.
Ranná káva.
Kúsky sna
sú síce v nenávratne,
ale pokoj v dome vládne,
to je platné, to je platné.

Opakujem svoje slová
ako z pokazenej platne.
Tak sa mi to zrána ľúbi,
keď je vonku ešte matne

a ja sliepňam pri kompíku
po pravici káva, čaj.
O chvíľu ten kolotoč začne.
Ty, baba, sa obracaj,
Pane Bože, pomáhaj!

Zimná nálada

Dajže, Bože, trochu sniežku
našim maličkým.
Nech sa môžu spúšťať z briežku
a chodiť von na postriežku,
v snehu robiť anjela.
Bolo by to priveľa?

Život s deťmi

je výhra.
Nemáš kedy
myslieť na starnutie.
Keď sa občas uzrieš v zrkadle,
čosi ti matne napadne,
ale nejdeme to rozoberať.
Treba variť, treba prať
deťom rožky natierať.